Tento článok stojí za to.

30.09.2010 13:49

Ako vniesť do správy obcí demokraciu

Ľudia nemajú dosah na zásadné rozhodnutia a často o nich ani nevedia.

(27.09.2010; Pravda; s. 35; Chmelár Eduard)

Naše mestá a obce sú ako zakliate. Dve desaťročia po nežnej revolúcii funguje drvivá väčšina z nich bez výraznejších demokratických mechanizmov. Ľudia nemajú dosah na zásadné rozhodnutia a často o nich ani nevedia. Bezmocne sa prizerajú, ako sa permanentne likviduje verejná zeleň, ako sa bez ohlásenia asanujú historické budovy, ako sa zmenšuje ich právo na formovanie verejného priestoru.

Chýbajú základné informácie, sloboda tlače v lokálnych médiách je fiktívna, samospráva netransparentná, korupcia rozkošatená a obec v područí finančných skupín. Základným problémom komunálnej politiky dnes nie sú ľavicové alebo pravicové riešenia. Základným problémom je otázka, ako vytvárať na lokálnej úrovni také demokratické prostredie, ktoré občanom umožní rozhodovať o zabezpečení ich základných životných potrieb. Keď kandidátka na post primátorky mesta Bratislava Magda Vášáryová vyhlásila, že ľudia nepotrebujú dialóg, ale riešenia, poskytla nám modelový príklad, ako sa to nemá robiť. Tak to totiž fungovalo doteraz. S ľuďmi sa nikto nerozprával, názory občianskych skupín boli ignorované a svojvôľa prezentovaná ako odborný prístup. Demokratická samospráva sa však nemusí starať o všetko. Jej úlohou je skôr dať ľuďom priestor, aby sami našli riešenia. Overený model takejto politiky existuje. Volá sa participatívna demokracia a ako už názov napovedá, umožňuje zvýšiť účasť ľudí na rozhodovaní. Väčšinou funguje v podobe participatívneho rozpočtu, v rámci ktorého majú ľudia právo sami rozdeliť časť obecných výdavkov na projekty, ktoré sami považujú za nevyhnutné a všeobecne užitočné. Skúsenosti s takouto formou samosprávy sú mimoriadne pozitívne. Tam, kde takýto model funguje (v rámci EÚ je to rastúci počet obcí vo Francúzsku, v Nemecku, Španielsku, vo Veľkej Británii či v Holandsku), sa radikálne zvýšila transparentnosť, znížila sa korupcia, a najmä projekty sa nasmerovali na verejnoprospešné ciele umožňujúce viditeľný rozvoj lokality.

Presadenie participatívnej demokracie nie je jednoduchý a rýchly proces. V mnohých mestách a obciach mu musí predchádzať vytvorenie neformálnej platformy občianskej spoločnosti, záujem samosprávy diskutovať s ľuďmi o každom investičnom zámere, povzbudzovať ich k aktívnemu zapájaniu sa do verejného života v mieste ich bydliska. Ľudia často ani nevedia, na čo všetko majú právo a akým nehoráznym spôsobom boli spreneverené obecné peniaze, aká zbytočne predražená bola verejná výstavba, ktorú inak obdivujú, a najmä - že to všetko by mohlo fungovať aj inak, lepšie, lacnejšie, transparentnejšie. Participatívna demokracia by sa tak mohla stať práve v týchto komunálnych voľbách tou "najsexy" témou. Občania by ju mali vyžadovať od kandidátov. Neuspokojiť sa iba so sľubmi, čo pre nás urobia, ale pýtať sa ich celkom konkrétne, do akej miery nám umožnia zapájať sa do rozhodovania o živote mesta či obce. Nádej na lepšie časy neznamená skandovanie mena obľúbeného politika. Keď prestaneme byť len voličmi, keď sa oslobodíme od obmedzujúcich politických rámcov, keď sa staneme partnermi samosprávy pri riešení problémov, keď sa aktívne budeme podieľať na niečom zmysluplnom - až vtedy máme nádej na zmenu.

Autor je vysokoškolský učiteľ

© 2010 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode